Všetko bolo dobré, celý svet bol ružový,
všetko bolo fajn, aj tvoj pohľad kovový.
A tie isté dotyky, ktoré teraz sú chladné a bez citu,
v tých istých bolo cítiť jemnosť a ochotu.
Priatelia verní plnili tvoj život radosťou ani zlatom,
priateľov opustil si, otočil si sa k nim chrbtom.
Dni letné plnil si každému slnečným svetlom,
tie dni bez teba sú chladné s mrznúcim snehom.
Krása červených ruží kvitnúcich uprostred súmraku,
tá krása sčernela, keď opustil si pre pomstu.
Všetky tie farby žiariace na pravé poludnie,
tie farby sčerneli, keď rozhodol si sa a povedal nie.
Teraz tu stojíme jeden proti druhému, ty držíš nôž v rukách,
teraz príde tá chvíľa rozhodnutia, na ktorú čakal si v mukách.
Nad nami visí a nemo čaká strieborný mesiac v splne,
len ticho visí a čaká... čaká čo sa stane.
od onoho sveta, od otca i matky.
Mám veľký strach konať, a tak čo urobíš čakám,
mám veľký strach niečo robiť, a tak len prosím a čakám...
Komentáre